Júúj!! Človek sa chvíľu neobjaví na blogu a zrazu má o dvoch
sledovateľov viac! :D Asi prestanem úplne prispievať a ono sa to možno aj
nazbiera... :D Samozrejme žartujem. Už som sa raz niekde zmienila, že niesom
zberateľ sledovateľov ani neberiem blog ako nejakú povinnosť. A aby som sa
priznala, internet mi už nejakú tú dobu funguje (veď predsa kto by to vydržal
bez netu?), ale za to mi blbol a ešte stále blbne noťas. Okrem iného chce
po mne (potvora jedna) aj novú batériu. No jo, ale už by sa to všetko mohlo
upokojiť, šak sa v tom nedá existovať!! O čo ide? ....
1. Všetka elektronika v byte sa niekedy, keď sme s mamkou boli
obe v práci, dohodla na tom, že sa začne priečiť. Ani na najmilšie slová
nereaguje a užíva si môj (aj mamkin, aj snúbencov) súcit a veselo sa
nám vysmieva naďalej. Noťas furt vybitý, telefón zase strašne rád padá na zem (a po novom sa rád stráca),
snúbencov tablet si myslí, že bude zaujímavý keď bude stále vypisovať „loading“
a o mamkinom telefóne (resp. o telefónoch, má totiž dva) sa
radšej vyjadrovať nebudem bo to by bolo samé pííííp pííííp...
2. Ako som si naivne myslela, že v práci je to teraz akési fajn!
Konečne mi dali zmluvu na neučito, objednávok máme habakuk, chlapci ma stále
zvú na kávu (niektorý by radšej aj niekde inde :D) a aj vedúci s majstrom
poslúchajú. A v tom to prišlo: Bežte domov, niesú liatiny! Bežte
domov, sú zlé palety! Zostaňte doma, niesú horáky! V pondelok (áno tento
pondelok) príďte na ôsmu! ...Vďaka mimozemšťanom, že mne na e-boxoch nič
nechýba (tri krát klop klop klop na drevo). Človek ani nevie ako a už má hodiny
v mínuse. Na koniec roka!!
3. Ja ako sobec!! Áno, som strašný sobec!! Idú Vianoce a ja, namiesto
toho aby som konečne dokúpila čo mi pre koho chýba, kupujem darčeky len a len
sama sebe. A keď sa už aj kukám po nejakých tých sadách v DMke, tak
sa pristihnem pri tom, že vlastne kukám po veciach, ktoré by sa páčili mne a nie
dotyčnému. Milá Romča, vstúp si do svedomia!! (Momentálne kukám po čižmičkách z tohtoKatkinho postu :D)
4. Vždy, keď idem z práce, sa nejakým nedopatrením ocitnem v bare,
kde momentálne pracuje moja najlepšejšia sesternica Monča. Teda nie vždy, len
vtedy keď je za barom ona. Urobí mi kávičku (po poobednej čajíček), nasype mi
na tanierik kešu oriešky a klebetíme do bezvedomia. Monča si zapáli hrbatú
(Camelku) a Romča sa na ňu túžobne pozerá (na tú Camelku). Monča nevydrží
a ponúkne. A Romča vždy odmietne! Ale dnes prijala (hanbím sa!!!) A tak
si Romča vraví, že nikdy nieje tak zle aby nemohlo byť ešte horšie... A vychutnáva
Camelku (nie, nemám v pláne začať fajčiť!)
Ok, myslím, že ste si už stačili všimnúť, že sa mi z blogu stáva
niečo ako denník. No prečo moje nálady neposúvať ďalej, keď tu už o nich každý
vie? :D Ozaj asi na mňa všetko dolieha a preto zase rozmýšľam nad blond
farbou. Zaujímalo by ma, kedy sa moje blond-zrz-brunet pohnútky skončia, lezie
to do peňazí... :D
A vy sa máte ako zlatíčka? Pochváľte sa, posťažujte sa a nebojte
sa, ja to nikomu nepoviem!!
R :*
Opýtajte sa ma na ask.fm
