Prvoplánovo som nemala v pláne venovať sa plánom blogu Zlatý fénix, ale vzhľadom k tomu, že som "neviem ako" zavítala na blog dandelion a lusy in the sky, prečítala som si svoje vlastné komentáre, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári, v mojej hlave vzbĺkol plán pozrieť sa svoje vlastné články, čo sú staré jak republika a absurdne neaktuálne. Nuž... aj tak som sa smiala pri spomienkach, ktoré vo mne tie články vyvolávajú. Ale čo som vôbec nemala v pláne je nostalgia! Tá prišla bez varovania. Nostalgia asi mala plán prinútiť ma zamyslieť sa. Ale takým zákerným spôsobom. Nostalgia sa ma hneď začala vypytovať zvláštne veci typu "Kde sa podela tá Romča čo písala tie články?" Chcela ma oblafnúť, potvora! Ja som našťastie odpoveď poznala. Veď ja som nikde neodišla, neskryla som sa, ani som nezomrela, som furt tu. A som furt tá istá čo písala tie články. Rozdiel je v tom, že som nepotrebovala zdielať svoj život prostredníctvom blogu. Som stále tá istá Romča a dúfam, že tomu nikdy inak nebude. Takže aký mám teda plán? Nemať plán! A všetko príde spontánne tak ako vždy...
