nedeľa, 7. decembra 2014

Ako v piatok na poobednej

Ahoj moje najmilšie dievčatá a možno aj chlapci. Stále žijem, aj keď netuším ako sa mi to vlastne darí bo nestíham! No proste jak pred vianocami. Človek by si myslel, že nebude ťažké vymyslieť darček pre desaťročnú sestru, ale keď vidím, koľko blbostičiek to dievča doma má a verte mi tatko a jeho žena mi to moc neuľahčujú, tak mám najväčšiu chuť to vzdať :D No dnes nejdem písať o tom, ako zo mňa tohtoročné vianoce vyciciavajú posledné zvyšky energie (a to ešte ani poriadne neprišli), ale o piatkovej smene v práci a o sobotňajšej návšteve u tatina a ... proste Mikulášske vykecávačky.

Ako každý piatok sme všetci vysmiaty prišli do práce, no ja akási apatická som si stále nevedela uvedomiť, že som v práci a furt mi všetko padalo z rúk a súrne som potrebovala kafe. Tak som si teda kávičku spravila a reku teraz by to chcelo čosi sladké. V tom príde za mnou Vladimír, hodí mi čosi na stolík a vraví:"Romi, na!!" Ja som mrkla na ten stolík a na ňom keksík!!! Nadšená (a zrazu aj zobudená, ovedomiac si, že som v práci) som naňho zvolala:"Ďakujem pipi!!" O chvíľu na mňa volá Andrej:"Mijášku, chceš?" a ukazoval mi Kinder čokoládu. Keď som prekvapená kývla, že "hej chcem" tak mi ju hodil (a ja som ju chytila :D) a zrazu som mala ku kávičke dve sladkosti. Mala som teda v práci takých dvoch milých Mikulášov bez bielej huňatej brady :)

Keď som po večery znova zapatičtela (ale dávam tomu slovenčinovi!!!) a voľajako automaticky som si robila svoju prácu, prišiel za mnou (v ten deň veľmi dobre nabudený a sorry za výraz aj dosť nadržaný) majster a vraví mi:"Romči, kukaj, pred Prothermom som videl Mikuláša ako sype z toho vreca čosi, tak som sa ti tam šiel mrknúť a tam toto." Všetky fotky v tomto článku sú fotené mobilom, čiže kvalita je strašná, je ta napísané: pro Romču za poslúchaní Mikuláš (čo by si Mikuláš dával námahu, radšej to všetko ponechal v záhoráčtine :D)... Inak rozmýšľala som veru dlho a intenzívne, ale nespomenula som si ani na jeden deň kedy by som poslúchala :D

Ňo potom som večer prišla domov a tam na mojej posteli mi Mikuláš zase čosi nechal. Maminka je proste zlato a ona jediná vie, že toho čerta som si naozaj zaslúžila. Ešteže nemám vo zvyku strkať do okna čižmy, to by bolo bordelu od uhlia :D

No a keď som si včera, čiže v sobotu, nemala čo začať (môj najmilovanejší išiel na koncert), rozhodla som sa, že idem do Skalice a nejakým spôsobom som sa ocitla u tatka. Tam mi jeho žena strčila do ruky Milku, vraj "Mikuláš" a mohla som ísť na mecheche s babami. Si predstavte, že máte v paži nejakého Mikuláša a on vás aj tak obdaruje :D

Raz cez prestávku keď som dopila kafíčko z automatu (no fuj hnus!!) som si povedala, že sa aspoň v duchu vrátim na základnú školu... a vznikla kvetinka. Tiež ste kedysi podobné somarinky robili?

A na záver si neviem odpustiť túto fotku. Vidíte tie dvere hore? Nikto od nás to zatiaľ nechápe. Vladko raz povedal, že:"Akože aký majú tie dvere tam hore význam? Neni tam ani výťah ani lano..." a Andrej skonštatoval, že ak raz bude niekto hore a otvorí tie dvere v nádeji, že ich vyvedú von z firmy, tak len zahučí... :D V každom prípade vás budem o týchto magických dverciach ešte informovať.

No a teraz sa pochváľte vy. Aký ste mali víkend? Priniesol vám tiež Mikuláš niečo? Tiaž poznáte nejaké magické dvere? :D

Opýtajte sa ma na ask.fm

utorok, 11. novembra 2014

Fakt neviem ako mám nazvať TOTO :D



Júúj!! Človek sa chvíľu neobjaví na blogu a zrazu má o dvoch sledovateľov viac! :D Asi prestanem úplne prispievať a ono sa to možno aj nazbiera... :D Samozrejme žartujem. Už som sa raz niekde zmienila, že niesom zberateľ sledovateľov ani neberiem blog ako nejakú povinnosť. A aby som sa priznala, internet mi už nejakú tú dobu funguje (veď predsa kto by to vydržal bez netu?), ale za to mi blbol a ešte stále blbne noťas. Okrem iného chce po mne (potvora jedna) aj novú batériu. No jo, ale už by sa to všetko mohlo upokojiť, šak sa v tom nedá existovať!! O čo ide? ....

1. Všetka elektronika v byte sa niekedy, keď sme s mamkou boli obe v práci, dohodla na tom, že sa začne priečiť. Ani na najmilšie slová nereaguje a užíva si môj (aj mamkin, aj snúbencov) súcit a veselo sa nám vysmieva naďalej. Noťas furt vybitý, telefón zase strašne rád padá na zem (a po novom sa rád stráca), snúbencov tablet si myslí, že bude zaujímavý keď bude stále vypisovať „loading“ a o mamkinom telefóne (resp. o telefónoch, má totiž dva) sa radšej vyjadrovať nebudem bo to by bolo samé pííííp pííííp...

2. Ako som si naivne myslela, že v práci je to teraz akési fajn! Konečne mi dali zmluvu na neučito, objednávok máme habakuk, chlapci ma stále zvú na kávu (niektorý by radšej aj niekde inde :D) a aj vedúci s majstrom poslúchajú. A v tom to prišlo: Bežte domov, niesú liatiny! Bežte domov, sú zlé palety! Zostaňte doma, niesú horáky! V pondelok (áno tento pondelok) príďte na ôsmu! ...Vďaka mimozemšťanom, že mne na e-boxoch nič nechýba (tri krát klop klop klop na drevo). Človek ani nevie ako a už má hodiny v mínuse. Na koniec roka!!

3. Ja ako sobec!! Áno, som strašný sobec!! Idú Vianoce a ja, namiesto toho aby som konečne dokúpila čo mi pre koho chýba, kupujem darčeky len a len sama sebe. A keď sa už aj kukám po nejakých tých sadách v DMke, tak sa pristihnem pri tom, že vlastne kukám po veciach, ktoré by sa páčili mne a nie dotyčnému. Milá Romča, vstúp si do svedomia!! (Momentálne kukám po čižmičkách z tohtoKatkinho postu :D)

4. Vždy, keď idem z práce, sa nejakým nedopatrením ocitnem v bare, kde momentálne pracuje moja najlepšejšia sesternica Monča. Teda nie vždy, len vtedy keď je za barom ona. Urobí mi kávičku (po poobednej čajíček), nasype mi na tanierik kešu oriešky a klebetíme do bezvedomia. Monča si zapáli hrbatú (Camelku) a Romča sa na ňu túžobne pozerá (na tú Camelku). Monča nevydrží a ponúkne. A Romča vždy odmietne! Ale dnes prijala (hanbím sa!!!) A tak si Romča vraví, že nikdy nieje tak zle aby nemohlo byť ešte horšie... A vychutnáva Camelku (nie, nemám v pláne začať fajčiť!)

Ok, myslím, že ste si už stačili všimnúť, že sa mi z blogu stáva niečo ako denník. No prečo moje nálady neposúvať ďalej, keď tu už o nich každý vie? :D Ozaj asi na mňa všetko dolieha a preto zase rozmýšľam nad blond farbou. Zaujímalo by ma, kedy sa moje blond-zrz-brunet pohnútky skončia, lezie to do peňazí... :D

A vy sa máte ako zlatíčka? Pochváľte sa, posťažujte sa a nebojte sa, ja to nikomu nepoviem!!
R :*

Opýtajte sa ma na ask.fm

streda, 8. októbra 2014

Prečo to nejde???

Ahoj moje milé dievčence, zdravím vás po dlhej dobe. Mám toľko nápadov a aj niekoľko rozpísaných článkov, ktoré ale bez fotiek nechcem publikovať. Aby ste tomu rozumeli, už nejaký ten čas mi blbol net a teraz pre istotu nejde vôbec. Čím to je to ani srnky netušia, ale budem sa snažiť tento problém vyriešiť čo najskôr. Najhoršie ale je, že nefungujúci internet ide do čakačky, čiže má nejaké to "poradové číslo", keďže sa u nás riešia aj iné problémy, takže fakt netuším, či budem "funkčná" tento týždeň alebo o rok (to dúfam nie!!). Viem, že nepridávam články pravidelne a ani tak často ako by som chcela, ale teraz, keď mám toľko nápadov sa mi stane toto!!! Dosť ma mrzí hlavne to, že sa nemôžem vyjadrovať k vašim článkom prostredníctvom komentárov, aj to, že si vlastne tie vaše články neviem nikde prečítať. Tento infopost píšem u môjho najmilovanejšieho a keď sa bude dať, tak snáď niečo pridám, keď budem u neho... 

Viete si predstaviť život bez internetu? Ja som si myslela, že hej, ale ako to tak pozorujem, tak si to neviem predstaviť.

utorok, 16. septembra 2014

Kajnšmentke – slovo, ktoré sa stalo fenoménom



Poznáte to slovo? Prosím pekne, je toho naozaj plný internet. Toto slovo vypustila do éteru pani Beatka v súťaži, ktorá beží na neviem akom programe a ktorá má neviem aký názov (vraj Páli vám to?), keďže ja telku nekukám. Ani by som nevedela o tomto slove, keby ho v jednom kuse nemali v hube kolegovci Andrej a Vladko. Vlastne mi nikto nevie povedať čo má to slovo znamenať, ale všetci sa tomu smejú. Aj ja. 

Slovo „Kajnšmentke“ obletelo celé Slovensko a aj Česko. Všetci (?) ho používajú a vlastne ani nevedia, čo vlastne znamená, alebo čo má pôvodne znamenať. Pôvodne to má byť „Fajnšmeker“ keby niekto nevedel. U nás v práci slovo „Kajnšmentke“ počujem neustále, už ho začal používať aj náš majster, zopár iných kolegovcov si ho tiež osvojilo a musím sa priznať, že to znie fakt smiešne. Ešte sa nestalo, že by som sa na tom slove nezasmiala. 


O to viac ma mrzí, že sa to slovo dostalo až do televíznych novín na Jojke, kde sa tiež prepieralo. A tiež ma dosť mrzí, že pani Beatka je z toho nešťastná. Chúďa, v strese vypustila do sveta slovo, o ktoré sa nejakým zázračným spôsobom chytilo celé Slovensko (a Česko). Pani Beatka to berie tak, že si z nej každý robí srandu, že ju ponižujú pred národom, že sa určite jej deťom v škole smejú... Pri tom podľa môjho názoru je pani Beatka docela sympatická osoba a určite aj veľmi inteligentná, keď sa dostala až do finále (asi, niesom si istá, nesledujem TV). Proste mi to nedá, musím sa pani Beatky zastať!
 
Ja pochybujem o tom, že pani Beatka niekedy zablúdi na Zlatého Fénixa, ale ako ja stále vravím človek nikdy nevie. Milá pani Beatka, nemyslím si, že by vás niekto ponižoval vedome (okrem pár idiotov, ktorý sa nájdu všade). Keby ste vedela, koľko slov sa používa u nás v práci, na ulici, v partii, ktoré som ako omyl vypustila do sveta ja. Nehovorí tie slová celé Slovensko iba preto, že ja som ich nepovedala pred televíznou obrazovkou. A že niektoré tie moje omyli sú fakt hlášky, dovolím si tvrdiť, že by tromflo aj vaše „Kajnšmentke“. Viem, že mne sa to veľmi ľahko hovorí, ale netreba to brať až tak tragicky. Celé haló okolo tohto slova ako vzišlo tak aj odíde. Ľudí nebaví stále dokola opakovať to isté. Raz ani nebudete vedieť, že sa niečo také dialo. Hlavu hrdo hore!


Čo si o tom všetkom myslíte vy, dievčence?

opýtajte sa ma na ask.fm

sobota, 13. septembra 2014

Romčin denník

Ahoj moje najmilšie :) Asi hodinu späť som prišla z práce, som po nadčase a ruky sa mi trasú ako keby chceli behať po klávesnici. Tak prečo im to nedopriať? Včera keď som prišla do práce si ma chvíľu pred 14:00 zavolal majster z druhej smeny Marek a pýta sa ma či nemám záujem im vypomôcť a prísť dnes  na desiatu. Reku čo si začnem? Ešte k tomu v piatok? Myslím to ironicky. Využila som toho, že tam bol aj náš vedúci a pýtam sa: "A čo za to?" Šak prečo nie, ja som držka aj vtedy keď by bolo lepšie držať papuľku. Vedúci sa veselo zasmial a pripomenul mi, že si budúci týždeň beriem priepustku na celý deň bo idem s mamkou k ako doprovod k lekárovi do Malaciek. Tak som sa teda prisľúbila, veď čo už s nimi :)

Dnes som teda vstala značne skôr než som zvyknutá keď mám poobednú. Na desiatu hodinu mám veľmi zlé spoje, tak som musela ísť na bus o 9:10, v Skalici so bola asi 9:20. Vravím si, že sa pôjdem mrknúť aspoň do Maxu k Deichmannovi na nejaké topánočky (nič ma nezaujalo) a potom sa zveziem do práce mestskou dopravou. Mestská doprava mi ušla pred nosíkom. Fajn tak idem pešo. To by nebolo nič zvláštne, keby nelialo. Romanka má vo zvyku nenosiť dáždnik a práve dnes som na sebe namala nič s kapucňou. V duchu som sa chvália, že som na dnes na žehličku na vlasy ani nepozrela a že som samu seba presvedčila na vodeodolnú špirálu. Prišla som do práce celá premočená, ešte že sa prezliekame do sexi montériek. 

Prišla som na linku a Marek do výbuchu. Vraj "Si vyliezla zo sprchy?" Vravím, že áno, že doma na to neni čas. Tak som teda počas práce schla a moje vlásky sa premenili na princeznovské. Vždy keď takto zmoknem sa ma ľudia pýtajú, či sa mi chce takto piplať s kulmou. Moja odpoveď na takéto otázky: "To ja nie, to dážď!" Marek a vlastne aj vedúci mali dnes celkovo dobrú náladu, bo keď som šla za Marekom kvôli komponentom, ktoré mi chýbali, tak sa spolu smiali. Stála som tam s kanban krabičkou a čakala kým si ma ktosi všimne. Vravím :"Marek, pokiaľ máš čas, náladu, chuť..." a ďalší kolega že:"Chuť??" Čo vám poviem, nečakala som to :D no ale dopovedala som to so smiechom"...tak by si mi mohol objednať matičky" Marek na to, že vraj čas nemá, ale že som to ja tak sa aj tá chuť nájde... :D Trubky! Ale ako som v minulom článku spomínala, dvojzmyslov sa tam denne povie moooc! :D

Musím sa priznať, že som sa nepotešila tomu, čo som našla v novom pláne. Idú tie najťažšie kotle a v pondelok to bude ešte horšie. Keď si tak predstavím, že som tieto svine robila dnes dvanásť hodín, chce sa mi plakať (zase tá irónia :D). A to si predstavte, že ešte stíham utekať aj na ďalšie dve pracoviská a vyrobiť toho toľko, koľko sa potrebuje. Aspoň že na tej poobednej môžem mať v ušiach slúchatká  počúvať hudbu (a tancovať a spievať si). 

Sem tam sa pri mne zastavia chlapci z expedície, dokonca aj ich majster (od ktorého mám pozvánku na kafe). A že je na  nich príjemný pohľad :) Jeden z nich sa pri mne zastavuje častejšie než je zdravé a keby sa mu nekopila robota, tak je schopný u mňa prestáť celú smenu (čo mne pochopiteľne vôbec nevadí, dokázala by som sa naňho pozerať celý deň :)). To sa ale nepáčilo jednému papalášovi, ktorý mal službu. Volal nášmu majstrovi, či mám tak málo roboty, keď sa stíham vykecávať (to že behám na tri pracoviská a to nikto nevidí, o tom radšej pomlčím). Tak majster prišiel, vynadal mi a život išiel ďalej. Keď som sa neskôr pýtala majstra expedície, či aj jemu niekto volal, povedal mi, že nie. No a aby som sa dostala k pointe :D ... Buď papaláš žiarli, že sa nerozprávam s ním. Alebo si to náš majster celé vymyslel lebo žiarli on. Tak či tak, zistila som, že u nás v Protherme sa nevypláca byť atraktívna a pekná ženská s prednosťami, bo potom ju každý chce a zbytočne tam vládne medzi mužmi skrytá rivalita... :D Och bože, som ja ale narcis!! No keď už sme u toho, tak zo všetkého vinia aj tak mňa a pri tom ja som v tom úplne nevinne :D Veď nie ja sa pri nich zastavujem ale oni pri mne, keďže jazdia na vozíku!

Okrem toho, že chodím do práce výlučne len kvôli tomu, aby som zvádzala chlapov, tak si sem tam v práci spravím aj diskotéku. Asi okolo ôsmej hodiny večernej mi majster povedal, že by bol rád, keby som išla pomôcť Vladkovi na balenie. Vraj sa tam furt hrá s telefónom a potom sa divý, že nestíha. Tak som tam nabehla a spoločne s rádiom, ktoré máme v práci pustené, som spievala. Vladko sa ku mne samozrejme pridal a navzájom sme si spievali serenádu. Andrej, ktorý robí na výstupnej kontrole, sa na nás dobre pobavil. Potom začali hrať čosi rýchlejšie a my dvaja sme boli ako také trdlá - popri tom ako sme spievali, začali sme aj tancovať okolo nezabalených kotlov. Potom Vladko spustil veľký smiech. Prečo? Lebo majster nás celú dobu pozoroval aj tetou Katkou a smial sa na nás rovnako ako Andrej. Ná šak dobre, tiež som spustila veľký smiech. Majster za nami prišiel a so smiechom vraví: "Romi, ale takto tých kotlov veľa nezabalíme"

Čiže tak, moje milé dievčatá. Takto si ja predstavujem fajn smenu. Škoda, že takú veselú smenu máme raz za čas. Väčšinou v piatok na poobednej :) Človek sa zasmeje, naštve, zasmeje, naštve... Ale kde je to dokonalé? Len dúfam, že som vás neunudila týmto postom bez fotiek. Dosť možné, že vás pramálo zaujíma čo ja vlastne v tej robote vystrájam, no myslela som, že to možno niekoho pobaví :) Prajem vám krásny víkend.

Opýtajte sa ma na ask.fm

štvrtok, 4. septembra 2014

Rozhovory z práce

Zdravím vás, moje milé, vítam vás opäť na stránkach zlatého fénixa. Práve som zababúšená v postieľke, s teplým čajíkom v studených rukách, po mojej ľavici nepoužité vreckovky, po mojej pravici už použité... a že ich je neúrekom! Nechce sa mi rozprávať bo mi skáče do reči môj kašeľ. Ledva vidím cez slzy, ktoré sa mi derú do očí aj bez toho aby sa mi chcelo plakať a začína mi byť trošku smutno. Nemám rada, keď na mňa príde takáto nálada a vždy sa snažím myslieť na niečo veľmi vtipné. A ako si tak premietam dialógy z roboty, striedavo sa smejem a kašlem, tak ma napadlo, že sa s vami o tieto dialógy podelím, nech viete, čo máme u nás na montážnej linke FSB2 za trdielká a trúbelky... :)

Terka (žieňa, s ktorou si mením smenu) sa očividne nudila
Otváram svoju malú skrinku vo výrobe.
Romča – Bože tu je bodrel jak v tanku
Tomáš – Ti furt vravím, že si bordelmama
Romča – Ti dám facku...
Tomáš – Čo mi dáš? Dvacku? Ná šak daj



Zistím, že mi o chvíľu budú chýbať nity
Romča – Majstre, mám už len zopár nitov
Majster – Viem, aj Vierka má už málo. Tie nity niesú, rob dovtedy dokiaľ budeš mať
Po chvíli
Majster – (príde ako duch, sipe mi nity do kanban krabičky)
Romča – (zažraná do roboty, zľakne sa až nadskočí) Boha vášho, jak som sa vás zľakla!!!
Majster – (úsmev) Tak ja ti prinesiem nity a ty mi ešte aj vynadáš...

Zase sa niekto nudil. Všimla som si raz, keď som bola vyniesť smeti, že tam ktosi pripísal ešte "do not funktion" 
Katka L. sa rozpráva s Katkou M. Kolotoče vravíme tej total death vecičke vyššie na obrázku, ktorá drží kotol na vozíku a dá sa nimi otáčať.
Katka M. – Áno, my sme tie kolotoče s Romčou hádzali...
Romča – Čo sme sa hádali?
Vladko – Kde sú kolotoče??

Som zažraná do práce, nevnímam okolitý svet
Jakub – ROMI!!!
Romča – (myklo to so mnou riadne, úľak v očiach) Čo je?!
Jakub – Okamžite vráť ten magnet!!
Romča – (nechápačky) Aký magnet?
Jakub – Tak nič, to si nebola ty...

Takto horúco u nás bolo v júli!!
Chvíľka času pred prestávkou
Vieruš – Vy dvaja sa asi poznáte dlho čo?
Romča – Jop, Vladko je taký môj braček
Vladko – (chytí si ma okolo ramien) Veru áno (nebezpečne sa približuje)
Vieruš – (oči ako tenisáky)
Romča – (otočí sa na Vladka, tiež oči ako tenisáky)
Vladko – (cmuk Romči na pery)
Vieruš – Ja sa s vami neba... (smiech)

Robota porobená, do fajrontu zostáva pol hodina
Edita – Čo budeš robiť cez vákend?
Romča – Ideme s kamoškou na chatu grilovať
Edita – Ideš ZA chatu NA tatu? (pre nechápajúcich Editka chcela povedať NA chatu ZA tatú, pesnička od Buty)

Moja Anitka je ako chameleón, veľmi dobre sa prispôsobuje okolitým komponentom (rozumej keby došla auditorka tak mám po chlebe :D)
Teplo, otvorené okná a z vonku strašný smrad
Andrej – Boha, čo prevážajú fekálie?!
Ujo Vlado – Si rozmaznaný mestom, na dedine to je normálne
Andrej – No pokiaľ to u vás takto smrdí furt tak ďakujem pekne!!! 

Verte mi moje milé, je toho oveľa viac. Každý jeden deň sa tam chichúňam. Najlepšie je keď Vladko začne napodobňovať niektorých spevákov, škoda že sa to nedá spísať na článok. Niektoré hlášky sú oveľa vtipnejšie, vlastne to tam je samý dvojzmysel či hlášky, ktorým rozumejú len zasvätení. Dúfam, že som vás aspoň trocha oboznámila s "pracovnými podmienkami" našej linky. 

A aby som nezabudla, na ulici nehľadajte ryšavku ani blondínku, ale brunetku ;) Pripadám si inteligentnejšia než v skutočnosti som :D ale ja viem, že (viac menej) o dva mesiace budem zase na červeno bo ja som proste večná zrzaňa :)

Prajem vám krásny a v zdraví prežitý začiatok víkendu, ja sa budem kurírovať... R :*

Opýtajte sa ma na ask.fm