nedeľa, 15. februára 2015

Žijem



Ahoj moje milé! Viem, že už možno ani neviete kto som, no verte mi, som rada že som rada. Môj zdravotný stav mi zaberá dosť času aj energie aj peňazí, čo si budeme klamať... A do toho všetkého sa môjmu priateľovi ozvali z mesta, že pre nás majú voľný byt. Ďalšie výdavky navyše... Veľa ľudí mi v poslednej dobe vraví, že som pochudnutá a akási priesvitná. Som lebo musím držať prísnu diétu aby som z tela vyhnala to svinstvo, ktoré sa vo mne usadilo a ja som to svinstvo ešte živila stravou po ktorej to svinstvo malo vianoce a ja čím ďalej tým väčšie problémy. Potraviny, ktoré môžem jesť sú poväčšine z obchodou so zdravou výživou a uznajme, že tie tie veci niesu práve najlacnejšia záležitosť. Už tri týždne sa bojím zavolať doktorke ako dopadli moje výsledky krvných testov (ale sľubujem, že tam v pondelok zavolám!!!). Myslím, že sa neni čomu čudovať, že nemám ani len pomyslenie na blog. 

No a teraz tie úsmevné momenty. Keď som bola tri týždne späť u doktorky na odberoch krvy, tak sestrička pichla ihlu do žile a krv nikde!!! Nebudem zachádzať do detailov ako mi tam s tou ihlou šibrinkovala, no krv proste dlho netiekla. Vravím "Sestri ja nemám krv!!!" a sestrička zaperlila "A z ktorejže to ste planéty?" Strašne mi tá otázka prišla smiešna, no ale krv furt nikde! Nakoniec mi síce začala tiecť a bola kupodivu tmavo červená (čakala som modrú), no nebolo mi všetko jedno

Teraz, než som začala písať tento príspevok, som sa vrátila z maškarného plesu (nie, opitá niesom, alkohol moja diéta nepovoľuje). Ja a môj spoločník Marek sme síce masku nemali, ale dohodli sme sa, že budúci rok ideme za mafiánov. Marek mi sľúbil, že ma naučí tancovať na ľudovky a svoje slovo dodržal. Ako si tak tancujeme, tak na parkete viac a viac ľudí, menej a menej pľacu. Lakeť sem noha tam... Marek: "Bóže, sprava mexičania, zľava letci, zozadu tučniaci, za tebou je bin ládin, vo fronte na tombolu farári, nejdeme sa vziať?"

A ešte niečo z práce. Prišla som do práce po dvoch týždňoch maródky a zistila som, že k nám na linku vzali nových brigádnikov. Jeden z nich (taký čudný slizoun) za mnou prišiel a pýta sa "Nová?" a ja na to "Ne, vypraná v pervole" a išla som preč. 
Som na mojom druhom pracovisku a z neho je parádne vidieť na balenie. Robím si v pohodičke a príde za mnou Andrej "Čuješ Romi, ten mladý z balenia sa nejako často na ťa kuká" Ja oči vypleštené že čo??? No Andrej mal pravdu. Od vtedy čo som sa s "mladým" ndala do reči je akýsi šťastný keď k nemu zdvihnem zrak... Chúďatko
Ako som prišla po tej maródke, tak až od šatne až po moju skrinku som hovorila len "Ahoj. Čauko. Vitaj si ho" atď. Išiel so mnou Andrej a ten vraví "Romči, teba v tejto firme zdraví snáď každý chlap!" A zase mal pravdu, naozaj som nepozdravila žiadnu ženskú len chlapov

Ak raz budem mať čo napísať, samozrejme že na blog pridám príspevok. Ale nechce sa mi písať o veciach, ktoré ma dosť deprimujú, nie tak ešte zaťažovať aj vás. Po prečítaní Katkiného posledného komentára som ale pocítila potrebu vám všetko vysvetliť aj keď len takto stručne. Majte sa moje milé a užite si zvyšok víkendu. Mám vás moc moc rada! R :*