Keď sa niekto vráti v čase..

Lomnický štít (2016)

Ahoj :) Vlastne ani nejde o to, či tu som alebo nie som. Nejde ani o to, či to tu vôbec ktosi číta. A už vôbec nejde o to, že som posledný článok vymazala, lebo bol proste veľmi deštruktívny, akosi mi sem nepasoval. Ide o to, že som iná než vtedy, keď som blog založila. Ide aj o to, že som si názov blogu upravila tak, aby bol gramaticky správne 😃 A najviac ide o to, že ak už mám nejaký zážitok, tak ho vycapím na instagram ( @zlaty_fenix ), no ani tam som neni furt.

Štrbské pleso (2016)

Nedávno som si prečítala všetky články a uvedomila som si ako mi vtedy bolo dobre. Možno preto, lebo som mala potenciálny vzťah, vyhliadky dobudúcnosti, dobré zdravie a stálu dlhoročnú prácu. Bola som mladá a plná očakávaní. Bola som optimista. Bavilo ma skúšať stále novú kozmetiku. Bavilo ma lakovať si nechty. Bavilo ma farbiť si vlasy. Mala som 26 rokov. Dnes chodím skoro bez mejkapu a riasenku nepoužívam vôbec. Nechty si nelakujem už asi rok, ani nenosím umelé. Vlasy som si naposledy nafarbila minulý rok v septembri. Našla som niečo, čo sa podobá na moju prirodzenú farbu vlasov a dosť som sa trafila, bo nie sú vidno odrasty. Kozmetiku používam furt rovnakú. Aj dnes mám potenciálny vzťah, no s iným. A mám 32 rokov 🙈

Tatry (2016)

Tie články proste pasujú to doby minulej, ale nemám to srdce ich mazať. Nič z toho neni aktuálne. Dokonca aj tagy by som najradšej prepísala bo sa veľa vecí pomenilo. Ale nech už to vtedy bolo akokoľvek, a nech je to momentálne akokoľvek, tie články mi stále vyčarili úsmev na tvári. Teda ak neberieme do úvahy sentimentálnu nostalgiu všade okolo mňa.

Tatry (2016)

Aj dnes mám o čom písať. Stále by som vedela napísať článok takej tej mojej kvality. Ale.. Číta dnes ešte niekto blogy? Okrem toho sa môj digitálny foťák odobral do večných lovišť, takže fotky len z telefónu. To by asi nebolo nič strašné. Rozmýšľala som aj nad videami na jutubku, no môj prejav objektívom telefónu a môj prejav v skutočnosti by sa zjavne líšili. Takže nie, to by proste nešlo. Aj keď.. Nikdy nevrav nikdy.

Terchová (2016)

Majte krásny piatok aj nadchádzajúci víkend 😊

Ahoj

Prvoplánovo som nemala v pláne venovať sa plánom blogu Zlatý fénix, ale vzhľadom k tomu, že som "neviem ako" zavítala na blog dandelion a lusy in the sky, prečítala som si svoje vlastné komentáre, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári, v mojej hlave vzbĺkol plán pozrieť sa svoje vlastné články, čo sú staré jak republika a absurdne neaktuálne. Nuž... aj tak som sa smiala pri spomienkach, ktoré vo mne tie články vyvolávajú. Ale čo som vôbec nemala v pláne je nostalgia! Tá prišla bez varovania. Nostalgia asi mala plán prinútiť ma zamyslieť sa. Ale takým zákerným spôsobom. Nostalgia sa ma hneď začala vypytovať zvláštne veci typu "Kde sa podela tá Romča čo písala tie články?" Chcela ma oblafnúť, potvora! Ja som našťastie odpoveď poznala. Veď ja som nikde neodišla, neskryla som sa, ani som nezomrela, som furt tu. A som furt tá istá čo písala tie články. Rozdiel je v tom, že som nepotrebovala zdielať svoj život prostredníctvom blogu. Som stále tá istá Romča a dúfam, že tomu nikdy inak nebude. Takže aký mám teda plán? Nemať plán! A všetko príde spontánne tak ako vždy...