Ako v piatok na poobednej

Ahoj moje najmilšie dievčatá a možno aj chlapci. Stále žijem, aj keď netuším ako sa mi to vlastne darí bo nestíham! No proste jak pred vianocami. Človek by si myslel, že nebude ťažké vymyslieť darček pre desaťročnú sestru, ale keď vidím, koľko blbostičiek to dievča doma má a verte mi tatko a jeho žena mi to moc neuľahčujú, tak mám najväčšiu chuť to vzdať :D No dnes nejdem písať o tom, ako zo mňa tohtoročné vianoce vyciciavajú posledné zvyšky energie (a to ešte ani poriadne neprišli), ale o piatkovej smene v práci a o sobotňajšej návšteve u tatina a ... proste Mikulášske vykecávačky.

Ako každý piatok sme všetci vysmiaty prišli do práce, no ja akási apatická som si stále nevedela uvedomiť, že som v práci a furt mi všetko padalo z rúk a súrne som potrebovala kafe. Tak som si teda kávičku spravila a reku teraz by to chcelo čosi sladké. V tom príde za mnou Vladimír, hodí mi čosi na stolík a vraví:"Romi, na!!" Ja som mrkla na ten stolík a na ňom keksík!!! Nadšená (a zrazu aj zobudená, ovedomiac si, že som v práci) som naňho zvolala:"Ďakujem pipi!!" O chvíľu na mňa volá Andrej:"Mijášku, chceš?" a ukazoval mi Kinder čokoládu. Keď som prekvapená kývla, že "hej chcem" tak mi ju hodil (a ja som ju chytila :D) a zrazu som mala ku kávičke dve sladkosti. Mala som teda v práci takých dvoch milých Mikulášov bez bielej huňatej brady :)

Keď som po večery znova zapatičtela (ale dávam tomu slovenčinovi!!!) a voľajako automaticky som si robila svoju prácu, prišiel za mnou (v ten deň veľmi dobre nabudený a sorry za výraz aj dosť nadržaný) majster a vraví mi:"Romči, kukaj, pred Prothermom som videl Mikuláša ako sype z toho vreca čosi, tak som sa ti tam šiel mrknúť a tam toto." Všetky fotky v tomto článku sú fotené mobilom, čiže kvalita je strašná, je ta napísané: pro Romču za poslúchaní Mikuláš (čo by si Mikuláš dával námahu, radšej to všetko ponechal v záhoráčtine :D)... Inak rozmýšľala som veru dlho a intenzívne, ale nespomenula som si ani na jeden deň kedy by som poslúchala :D

Ňo potom som večer prišla domov a tam na mojej posteli mi Mikuláš zase čosi nechal. Maminka je proste zlato a ona jediná vie, že toho čerta som si naozaj zaslúžila. Ešteže nemám vo zvyku strkať do okna čižmy, to by bolo bordelu od uhlia :D

No a keď som si včera, čiže v sobotu, nemala čo začať (môj najmilovanejší išiel na koncert), rozhodla som sa, že idem do Skalice a nejakým spôsobom som sa ocitla u tatka. Tam mi jeho žena strčila do ruky Milku, vraj "Mikuláš" a mohla som ísť na mecheche s babami. Si predstavte, že máte v paži nejakého Mikuláša a on vás aj tak obdaruje :D

Raz cez prestávku keď som dopila kafíčko z automatu (no fuj hnus!!) som si povedala, že sa aspoň v duchu vrátim na základnú školu... a vznikla kvetinka. Tiež ste kedysi podobné somarinky robili?

A na záver si neviem odpustiť túto fotku. Vidíte tie dvere hore? Nikto od nás to zatiaľ nechápe. Vladko raz povedal, že:"Akože aký majú tie dvere tam hore význam? Neni tam ani výťah ani lano..." a Andrej skonštatoval, že ak raz bude niekto hore a otvorí tie dvere v nádeji, že ich vyvedú von z firmy, tak len zahučí... :D V každom prípade vás budem o týchto magických dverciach ešte informovať.

No a teraz sa pochváľte vy. Aký ste mali víkend? Priniesol vám tiež Mikuláš niečo? Tiaž poznáte nejaké magické dvere? :D

Opýtajte sa ma na ask.fm