Možno tomu neuveríte, ale nesmierne mi chýba blog aj vaše komentáre aj vy ako také. Rozhodla som sa znova ožiť v blogovom živote bo v mojom osobnom aj zdravotnom živote som už ako tak ožila. Nieje to síce extra ružové, ale aspoň sa viem konečne zase smiať od srdca. Vrátil sa mi optimizmus a dúfam, že tak skoro zase neodíde. Ak by ste chceli vedieť tak ďalší príspevok môžem nazvať zase "Romčin denník" :D
Jeden z mojich životabudičov (okrem kávy :D) je moja nová láska - Marek. Sme spolu osem mesiacov a je nám dobre. Tu sme si užívali koncert Elánu na Holíčskom letisku...
V máji som stihla byť na svadbe jednému z mojich najlepších kamarátov a zároveň kolegovi Andrejovi. S týmto chlapcom sa poznám asi od štrnástich rokov a tiež sme spolu už kde čo zažili, tak pozvanie na jeho svadbu som si nenechala ujsť. Svadba to bola malá, len v rodinnom kruhu a pár blízkyh priateľov a konala v Dolnej Trnávke neďaleko Žiaru nad Hronom. Z ľava kolegyňa Paulinka, nevesta Dominika, Andy a ja. Tiež musím byť všade tá najvyššia :D
S mojím aktuálnym priateľom Marekom sme v auguste stihli byť ešte na jednej svadbe, tentoraz sa ženil jeden z Marekových najlepších kamarátov Lukáš. Táto svadba sa konala na Bukovci, neďaleko Brezovej pod Bradlom, tiež v rodinnom kruhu s pár najbližšími priateľmi. Fotky zatiaľ ešte nemáme, ale aspoň sa s vami podelím o poživeň, ktorú sme tam konzumovali :D Bola to mňamka! A keďže ja si takéto mňamky normálne musím od úst odtŕhať, tým viac mi chutilo...
No a nakoniec vám reku ukážem najväčšiu haluz, v ktorej som sa kedy viezla. Tá vec nemá tlmiče čiže to so mnou celú cestu hopkalo, ale viac ako 40-ku to nedá takže sa to dá prežiť. Jo a volajú to že "multikára" :D Vodič bol samozrejme Marek, nie ja...
Môj milý sa tu smeje ako zmyslov zbavený, pozerá film Taxi taxi 4 a menuje mi tu hercov, ktorí tam hrajú a vysvetľuje mi zápletku a keďže som otočená chrbtom k telke, tak ... juj ja pečiem chlieb!!!!!!..... (hehe :D náhle precitnutie, verte či nie, ale teraz okolo desiatej pečiem chlebík :D a takmer som naň zabudla) ...kde som to skončila... aha, keďže sedím chrbtom k telke tak sa furt musím otáčať, nech so troška v obraze.
Strašne ma vytáča klávesnica na noťase. Nechce mi poriadne fungovaťtlačidlo s písmenkom C. Najprv to bolo dlho predlho H potom číslo 5, potom číslo 9 a teraz C. A teraz mi trvá než to stlačím tak aby to tam bolo :D Nie, nechcete vedieť, akým spôsobom sa k tomu tlačítku prihováram :D
A teraz vy, moje milé. Čo máte nové? Teším sa na vaše komentáre, ak nejaké necháte.
Mám vás rada!! :* R
Vitaj späť! Ja to poznám tiež, že raz som hore a raz dole, niekedy nám životné situácie podkopávajú nohy ale my sa nesmieme dať :) Je super že si opäť šťastná a inak, veľmi ti to pristane na fotke v červených šatách v kostole :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Veri, som rada, že mi rozumieš :) Samozrejme, že sa nesmieme dať! Ako by to potom vyzeralo?! A ďakujem aj za kompliment, dlho predlho som dumala na tým, čo si oblečiem :D :)
OdstrániťRomča, v tých čipkovaných šatách si rozkokošná! A čo myslíš, prečo som tu aj ja istý čas nebola? Lebo tiež to nie je orechové. Ale raz bude lepšie, no nie? Držím nám všetkým palce! :-)
OdpovedaťOdstrániťMoja milá Katka, ďakujem za pochvalu. A áno, raz bude lepšie, bo ak nie, tak niekoho asi zakilujem (najbližšia kandidátka je naša auditorka :D). U mňa sa o pomaličky potichučky ale isto dáva do poriadku a pevne verím, že aj u teba. Hlavne treba myslieť pozitívne! :)
Odstrániť