Ahoj moje najmilšie :) Asi hodinu späť som prišla z práce, som po nadčase a ruky sa mi trasú ako keby chceli behať po klávesnici. Tak prečo im to nedopriať? Včera keď som prišla do práce si ma chvíľu pred 14:00 zavolal majster z druhej smeny Marek a pýta sa ma či nemám záujem im vypomôcť a prísť dnes na desiatu. Reku čo si začnem? Ešte k tomu v piatok? Myslím to ironicky. Využila som toho, že tam bol aj náš vedúci a pýtam sa: "A čo za to?" Šak prečo nie, ja som držka aj vtedy keď by bolo lepšie držať papuľku. Vedúci sa veselo zasmial a pripomenul mi, že si budúci týždeň beriem priepustku na celý deň bo idem s mamkou k ako doprovod k lekárovi do Malaciek. Tak som sa teda prisľúbila, veď čo už s nimi :)
Dnes som teda vstala značne skôr než som zvyknutá keď mám poobednú. Na desiatu hodinu mám veľmi zlé spoje, tak som musela ísť na bus o 9:10, v Skalici so bola asi 9:20. Vravím si, že sa pôjdem mrknúť aspoň do Maxu k Deichmannovi na nejaké topánočky (nič ma nezaujalo) a potom sa zveziem do práce mestskou dopravou. Mestská doprava mi ušla pred nosíkom. Fajn tak idem pešo. To by nebolo nič zvláštne, keby nelialo. Romanka má vo zvyku nenosiť dáždnik a práve dnes som na sebe namala nič s kapucňou. V duchu som sa chvália, že som na dnes na žehličku na vlasy ani nepozrela a že som samu seba presvedčila na vodeodolnú špirálu. Prišla som do práce celá premočená, ešte že sa prezliekame do sexi montériek.
Prišla som na linku a Marek do výbuchu. Vraj "Si vyliezla zo sprchy?" Vravím, že áno, že doma na to neni čas. Tak som teda počas práce schla a moje vlásky sa premenili na princeznovské. Vždy keď takto zmoknem sa ma ľudia pýtajú, či sa mi chce takto piplať s kulmou. Moja odpoveď na takéto otázky: "To ja nie, to dážď!" Marek a vlastne aj vedúci mali dnes celkovo dobrú náladu, bo keď som šla za Marekom kvôli komponentom, ktoré mi chýbali, tak sa spolu smiali. Stála som tam s kanban krabičkou a čakala kým si ma ktosi všimne. Vravím :"Marek, pokiaľ máš čas, náladu, chuť..." a ďalší kolega že:"Chuť??" Čo vám poviem, nečakala som to :D no ale dopovedala som to so smiechom"...tak by si mi mohol objednať matičky" Marek na to, že vraj čas nemá, ale že som to ja tak sa aj tá chuť nájde... :D Trubky! Ale ako som v minulom článku spomínala, dvojzmyslov sa tam denne povie moooc! :D
Musím sa priznať, že som sa nepotešila tomu, čo som našla v novom pláne. Idú tie najťažšie kotle a v pondelok to bude ešte horšie. Keď si tak predstavím, že som tieto svine robila dnes dvanásť hodín, chce sa mi plakať (zase tá irónia :D). A to si predstavte, že ešte stíham utekať aj na ďalšie dve pracoviská a vyrobiť toho toľko, koľko sa potrebuje. Aspoň že na tej poobednej môžem mať v ušiach slúchatká počúvať hudbu (a tancovať a spievať si).
Sem tam sa pri mne zastavia chlapci z expedície, dokonca aj ich majster (od ktorého mám pozvánku na kafe). A že je na nich príjemný pohľad :) Jeden z nich sa pri mne zastavuje častejšie než je zdravé a keby sa mu nekopila robota, tak je schopný u mňa prestáť celú smenu (čo mne pochopiteľne vôbec nevadí, dokázala by som sa naňho pozerať celý deň :)). To sa ale nepáčilo jednému papalášovi, ktorý mal službu. Volal nášmu majstrovi, či mám tak málo roboty, keď sa stíham vykecávať (to že behám na tri pracoviská a to nikto nevidí, o tom radšej pomlčím). Tak majster prišiel, vynadal mi a život išiel ďalej. Keď som sa neskôr pýtala majstra expedície, či aj jemu niekto volal, povedal mi, že nie. No a aby som sa dostala k pointe :D ... Buď papaláš žiarli, že sa nerozprávam s ním. Alebo si to náš majster celé vymyslel lebo žiarli on. Tak či tak, zistila som, že u nás v Protherme sa nevypláca byť atraktívna a pekná ženská s prednosťami, bo potom ju každý chce a zbytočne tam vládne medzi mužmi skrytá rivalita... :D Och bože, som ja ale narcis!! No keď už sme u toho, tak zo všetkého vinia aj tak mňa a pri tom ja som v tom úplne nevinne :D Veď nie ja sa pri nich zastavujem ale oni pri mne, keďže jazdia na vozíku!
Okrem toho, že chodím do práce výlučne len kvôli tomu, aby som zvádzala chlapov, tak si sem tam v práci spravím aj diskotéku. Asi okolo ôsmej hodiny večernej mi majster povedal, že by bol rád, keby som išla pomôcť Vladkovi na balenie. Vraj sa tam furt hrá s telefónom a potom sa divý, že nestíha. Tak som tam nabehla a spoločne s rádiom, ktoré máme v práci pustené, som spievala. Vladko sa ku mne samozrejme pridal a navzájom sme si spievali serenádu. Andrej, ktorý robí na výstupnej kontrole, sa na nás dobre pobavil. Potom začali hrať čosi rýchlejšie a my dvaja sme boli ako také trdlá - popri tom ako sme spievali, začali sme aj tancovať okolo nezabalených kotlov. Potom Vladko spustil veľký smiech. Prečo? Lebo majster nás celú dobu pozoroval aj tetou Katkou a smial sa na nás rovnako ako Andrej. Ná šak dobre, tiež som spustila veľký smiech. Majster za nami prišiel a so smiechom vraví: "Romi, ale takto tých kotlov veľa nezabalíme"
Čiže tak, moje milé dievčatá. Takto si ja predstavujem fajn smenu. Škoda, že takú veselú smenu máme raz za čas. Väčšinou v piatok na poobednej :) Človek sa zasmeje, naštve, zasmeje, naštve... Ale kde je to dokonalé? Len dúfam, že som vás neunudila týmto postom bez fotiek. Dosť možné, že vás pramálo zaujíma čo ja vlastne v tej robote vystrájam, no myslela som, že to možno niekoho pobaví :) Prajem vám krásny víkend.
Opýtajte sa ma na ask.fm
