Translate

streda 25. septembra 2013

Páni ako bohovia

Som obyčajný človek, ktorý pracuje. Na dohodu, ale pracuje. Na montážnej linke. Áno, na linke, žiadna kancelária ani nič tomu podobné. Iba na našej linke je nejakých 16 pozícií vrátane predmontáže a balenia. Ja ovládam  9 pozícií, väčšinu z toho predmontáž. Keby nefungovala predmontáž, linka by sa zastavila.

Toto sa stalo 7.8.2013. V jeden pondelok som si všimla na jednej predmontáži, kde momentálne pracujem, že mi bude chýbať istý komponent. Povedala som “majstrovi“ aby to riešil. Nemám taký plat aby som riešila niečo ja. V utorok sa ma “majster“ pýta či mi niečo chýba. Má telefón pri uchu a ja viem, že musím reagovať rýchlo a nerozmýšľať nad tým čo poviem dve hodiny, bo bude nervózny ako pes. Odpovedám že áno. Netuším, či ma vníma. Vzápätí sa ma opýta to isté. Ja ale netuším čo tým do frasa myslí, odpovedám, že ešte niečo mám, no mám toho málo. V stredu za mnou príde “majster“, “vedúci výroby“ a jedna mladá skladníčka. Ja mám plné ruky práce, tak si ich nevšímam. “Vedúci mi vraví: „Keď sa majster niečo pýta, tak treba odpovedať na to, na čo sa pýta a nie trepnúť blbosť!“ Do mňa sto čertov. Hodila som nervne elektrobox o stôl a pýtam sa: „A akú blbosť som trepla?“ “Majster my vysvetlil, že keď sa ma pýtal či mi niečo chýba, tak som mu povedala, že nie. Skladníčka po mojom výbuchu sa dala počítať zvyšné komponenty a “vedúci“ vulgárne nadával a radšej sa dal komusi telefonovať (vlastne mu niekto volal, nuž to teda zdvihol). Hovorím, že sme sa asi obaja zle pochopili, bo sa ma pýtal dva razy rovnakú otázku a ja som možno trocha zazmätkovala keď som videla, že určite telefonuje z “vedúcim“. Potom som vytiahla termostaty, ktoré som akurát potrebovala a ktoré boli tak hnusne pomotané, že som začala hlasno a vulgárne nadávať na výrobcu.

Odišli. Neskôr sa skladníčka vrátila aj s komponentmi, ktoré mi chýbali. Hovorím jej “chvála bohu“, ona sa usmiala, ja som povedala „ďakujem“, ona mne “prosím“. Vedúci sa na mňa snažil potom celú dobu nepozerať, no aj tak si myslím, že si všimol, ako som na ňho po celý deň zazerala. A viem zazerať naozaj škaredo. Naozaj si neuvedomil, že ma vlastne urazil? Možno si myslel, že ja som sa začala chovať neprimerane môjmu postaveniu. Podľa mňa som sa zachovala ako človek, čo má driny v horúčavách plné zuby. Celý deň som lamentovala, že keď sa u mňa dnes ešte raz objaví, otrieskam mu o hlavu prvé čo chytím, no to by sa musel najprv zohnúť bo ten človek má snáď dva metre.

Prečo sa k pánom chovať ako k bohom, keď oni žiadny bohovia niesu, keď ak ich pichneme vidličkou do zadku, bolí ich to rovnako ako najposlednejšieho otroka? Na môjho vedúceho budem nahnevaná do Vianoc. Ešte aj keď budeme mať koncom roka teambuilding, tak mu to pripomeniem. Nezabúdam a neodpúšťam ak ide o moje ego. A to som s ním bola vždy relatívne za dobre, keď som niečo potrebovala, vyšiel mi v ústrety. Asi som ho ešte nezažila nasratého až do teraz. No ale ani on mňa nezažil nasratú... až do teraz.

..........................................

Pravdu povediac, od tej doby po ňom stále škaredo zazerám a neviem, či niekedy prestanem. Je to veľký fešák a je naozaj je na čo pozerať, ale toto mu nikdy neodpustím. Vyčkajme do decembra do teembuildingu a uvidíme čo mi na to povie, keď mu to pripomeniem. Si to asi nebude pamätať :D 
Ale ja si to pamätať veru budem!!!!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára